Keby som ju nestretla, nikdy by som nemala Lokiho. Keď som Lenku spoznala, v tom čase mala tri fenky plemena Austrálsky dobytkársky pes. Verte či nie, najprv sa mi absolútne nepáčili. Nemyslím vzhľadom, ale tým, ako sa správali. Lenka bola v tom čase moja kolegyňa v práci, bola som s ňou a jej fenočkami denne, a tie baby ma vôbec nemali rady. Nikoho, každý im bol ukradnutý, mohli ste sa im líškať koľko ste chceli, aj pamlsok si vzali a hneď Vás mali "v paži". Dovtedy som nič podobné nezažila, každý pes predsa príde, a rád sa mojká a hladká. No toto plemeno nie. Milujú svojho majiteľa a druhí ľudia ich nezaujímajú. Až po čase si ma jedna jej fenka obľúbila, bola to Tutu (Thory), ktorá si získala moje srdce a v tedy som len zo srandy povedala Lenke, že keď raz bude mať Thora šteniatka, jedno by som chcela. A ? Tak mám Lokúšika (jeho originál meno je Adahy Warrigal paws).
A to je dôvod, prečo som sa rozhodla spraviť pre Vás interview s Lenkou Filipovou, chovateľkou austrálskych dobytkárskych psov. Je toho naozaj veľa čo mi Lenka povedala, tak som to rozdelila na viac častí.
Ako si sa dostala k svojmu prvému dobytkárskemu psovi ?
Prvý krát som ich videla vo filme s Jhonym Deepom - Tajomné okno a neskôr aj v Skrotenej hore a veľmi sa mi zapáčilo. Začala som si o tomto plemene čítať a študovať viac a zistila som, že je to, to práve pre mňa. Svoju prvú fenku Miley som si kúpila z čiech. Šetrila som si na ňu skoro dva roky z tringeltov rozvozára pizze.
Koľko máš doma psíkov teraz ?
Momentálne ich je 9. Z toho je 6 feniek (dve z toho sú z môjho vlastného odchovu) a troch psíkov.
Prečo ich máš tak veľa ?
Pôvodne som mala len Miely a aby nebola sama, kúpila som jej kamarátku Thori. Raz som na sociálnej sieti videla neskutočne roztomilé šteniatko bielej farby, ktoré som musela mať doma. Tak ku mne prišla Abbie. Takto som mala dva roky len tieto tri fenky. V tom čase som sa už rozumela do línií plemena o niečo viac a ďalších mojich psov som vyberala ako posilu chovnej základne, pretože som bola rozhodnutá začať s chovom. Tak ku nám prišla Chira, následne o rok od nej Jerom. Ďalší rok na to, som si nechala z mojich dvoch odchovov ďalšie dve feny, Broky a Citanu. Koncom roka 2019 som si zadovážila ďalších dvoch psíkov Démona a Ryuk-a, ktorí budú dúfam ďalšími plemenníkmi v mojej chovateľskej stanici. Všetky moje psy sú importované zo zahraničia, okrem tých, ktorých som odchovala.
Kto je tvoj najobľúbenejší člen rodiny a prečo ?
Je veľmi ťažké vybrať len jedného, pretože každý má v sebe výnimočné niečo iné. Povedala by som, že takým mojím najväčším miláčikom je biela fenka Abbie, bola to láska na prvý pohľad. Ale samozrejme všetkých svojich psíkov ľúbim rovnako.
Ako to vyzerá u teba doma, kde máš všetky svoje psíky ?
Mám veľký dom a moje psíky v ňom majú svoje izby. Pre šteniatka mám samostatnú izbu. Psíky majú v izbách pohovky a hračky. Samozrejme, pokiaľ som doma, bývajú so mnou v dome. Vo svojich izbách sú len počas toho, ako som ja v práci, alebo ak ideme niekam kde psíky ísť nemôžu. Máme obrovský pozemok, ktorý je čisto ich panstvom. Šteniatka majú v rámci pozemku vytvorené vlastné oplotené ihrisko, kde majú množstvo interaktívnych hračiek. V podstate celý môj dom aj s pozemkom je prispôsobený pre pohodlie psov.
Ako vyzerá tvoj deň so psami ?
Ráno vstanem, všetkých vyvenčím, dám ich do izbičiek, dvoch až troch beriem so sebou do práce (na striedačku), keď prídem domov z práce, ideme sa buď všetci hrať alebo trénovať do záhrady, prípadne vyrazíme niekam na výlet na lúky, a v lete hlavne na jazero. Po príchode domov, dostanú všetci papať a ideme oddychovať, zvyčajne v obývačke na gauči, kde pozeráme TV. Potom spravíme večerné venčenie a všetci idú do svojich izbičiek spinkať. Na striedačku si beriem so sebou do postele vždy iného psíka lebo so všetkými sa spí veľmi nepohodlne. A keď máme doma šteniatka, pomedzi toto všetko sa s nimi hrám a starám aj o ne.
Ako je to s tebou a dovolenkami ?
Naposledy som bola na dovolenke pred dvoma rokmi, v Taliansku. V tom čase som ale mala iba 4roch psov, samozrejme boli na dovolenke s nami a celú dovolenku sme prispôsobili im. Čiže sme našli hotel, kde môžu ísť aj psíky, chodili sme na pláže pre psov, aby sa v mori mohli kúpať tiež, pretože vodu veľmi milujú. Teraz keď ich mám 9, žiadna dovolenka nehrozí, pretože s toľkými psami je to už veľmi komplikované a svedomie mi nedovolí ich nechať niekde v psom hoteli a odísť na dovolenku. Chodíme ale na denné výlety kam psov beriem so sebou.
Čomu sa venuješ so svojimi psami ?
Našou hlavnou aktivitou je práca pri ovciach a dobytku, často sa zúčastňujeme výstav, robili sme aj športovú kynológiu a canisterapiu.
Autor: Jarmila Martinková
#Natureca
#Adahy
